25.decembra si sedím v lietadle spoločnosti Emirates, ktorá ma cez Dubai unáša opäť za dobrodružstvom. Po cirka 9 hodín pristávame na maličký pásik zeme Hulule v obrovských vodách Indického oceánu. Za 1 dolár sa loďkou prepravíte do hlavného mesta. Hlavné mesto Male má cirka 1,7 km2 a je obydlím pre 80 000 Maldivcov. Je zároveň najväčším ostrovom Maldiv. Ostatné ostrovy, ktorých je 1192, a len 200 z nich je obývaných, tvoria 26 maldivských atolov. V podstate to ani nie sú ostrovy, ale nánosy piesku na koralovom základe. Korálové ostrovy ohraničujú tyrkysové lagúnky, ktoré tak dobre poznáte zo všetkých gýčových pohľadníc.
Vládne tu moslimský absolutizmus a ešte rok dozadu nebolo možné sa vypraviť za domácim obyvateľstvom bez toho, aby ste dostali od miestnej vlády špeciálne povolenie. Dnes je už situácia iná, pokrokovejšia. I napriek tomu sa však nedá vyhnúť prohibícii konzumácie alkoholu, alebo kúpania sa v plavkách. Ostrovy su rozdelené na rezorty pre turistov, na ktoré sa nedostanete pokiaľ nie ste hosťom daného rezortu. A na ostrovy plné mešít a moslimského domáceho obyvateľstva.
Na letisku na mňa čaká Ibrahim. Loď na ostrov Mafushi nám odchádza až za 7 hodín. Využívame tento čas a plavíme sa malou lodičkou necelých 5 minút na protiľahlý ostrov Willingili. Dám vám prvú radu, pokiaľ čakáte na lietadlo, alebo na loď, určite si zájdite na tento ostrov. Je tam vynikajúca reštaurácia, kde nájdete jedlá od indického až po talianske. Je to lokálny ostrov, kde nechýba mešita. Ľudia posedávajú v sieťkach a sušia prádlo na ulici. Ulice nie sú asfaltové, len pieskové. Nenájdete tu ani jednu motorku ani jedno jediné auto. Keď stojíte čelom k prístavu, po pravej ruke nájdete skrytú pláž, kde je možné sa slniť a kúpať v plavkách. Už tu môžete pozorovať korálové rybky a koraly a čo viac, obdivovat z diaľky vežiaky hlavného mesta.
Cesta na Mafushi trvá dve a pol hodiny. Cestujeme výlučne s miestnym obyvateľstvom, ktoré je prekvapené z bieleho mäsa. Cestou míňame po pravej i ľavej strane maličké ostrovy a bungalovy na mori pre turistov. Na Mafushi prichádzame po tme. Hneď vedľa prístavu je väznica, príde pre nás korba, Ibrahim posunkom prikazuje náskok do nej a už sa vezieme hrboľatou cestičkou rovno k rodinke. Ibrahimova manželka pripravila obrovskú hostinu. Jedlo pozostáva hlavne z ryže, tuniaka, melónov, tekvice a chutí vynikajúco. Veci, ktoré spomínam sú jedinou originálnou obživou Maldivcov. Inak musia všetko dovážať, nakoľko na nánosoch piesku sa toho veľa urodiť nemôže i napriek priaznivému podnebiu. Dovážajú prevažne zo Srí Lanky a Indie. Po vynikajúcej večeri dostávam izbu ich synka. Izba je trochu zatuchnutá a sem tam sa v nej mihne šváb. Ale má vlastné sociálne zariadenie spolu so sprchovým kútom, čo mi nesmierne vyhovuje. Ráno neviem vydržať. Prvá moja otázka smeruje k tomu, kam sa dá ísť šnorchlovať. Som nedočkavá a pozerám na hodinky, že koľko času som už stratila. Európanka. Ibrahim dáva niekoľko návrhov a v podstate pri raňajkách si nejako načrtneme plán na celých 7 dní. Do Silvestra ostávajú štyri.

Tak sa prvý deň vyberáme s miestnymi rybármi na Sandbank. Je to ostrovček 200 metrov dlhý a 10 metrov široký. Okrem nás je tu tucet turistov, ktorí vystúpili z loďky, na ktorej trávia 14 dní a potom sa odlietajú na Srí Lanku. Okrem nás tu piknikujú domáci. Piknik spočíva v grilovaní rýb. Srdečne nás pozývajú k drevenému stolíku, ktorý museli priviezt spolu s grilom a celou výbavou na jedenie. Na Sandbaku totiž naozaj nič nie je. Je to len piesok a samá voda dookola. Tu sa poprvýkrát stretávam so šnorchlovaním. Masku a šnorchel mám svoj, ale takisto mi ho núkajú rybári, ktorí sú na túto príležitosť pripravení. Neviem sa nabažiť. Šnorchlujem do úplného rozmočenia prstov na ruke. Odmietam disciplínu, a keď rybári oznamujú, že je čas odísť neveriacky pozerám na hodiny. Ako ten čas letí. To ešte netuším, že toto bude najnudnejšie šnorchlovanie zo všetkých štyroch zrealizovaných. Po večeri sa prechádzam po vypieskovaných uličkách a nazerám do miestnych obchodov. Všade sa dá platiť v dolároch a vydáva sa v Rupiách. Všetko ide ako po masle. Žiadne komplikácie. Na večeru pozvem Ibrahima so synom a manželkou na večeru. Doprajeme si všetkého dostatok a ja neplatím viac ako 6 amerických dolárov. Paráda.
Kam sa ide druhý deň? Na ostrov Biyadhoo. Z diaľky vyzeral ostrov akoby patril Robinsonovi. Divočina volajúca z džungle a pred ňou smaragdová krištáľová voda. Pôvodne bol tento ostrov rezortným strediskom. Postupne ho však vytlačila konkurencia. Stalo sa tak po tsunami, ktoré ho zničili. Obnova by stála toľko, ako výstavba nového. Keďže ostrov Biyadhoo nemá zrovna podmienky na bezpečné kúpanie a nie je vyhovujúci pre rodiny s deťmi, nahradili ho dva susedné ostrovy. Cocoa a Guraidhoo. Nuž ale, šnorchlovanie stálo za to. Stá tisíce rýb. A tisíce koralov všetkých typov. Dokonca i koralové žraloky o veľkosti jedného metra si tu našli svoj relax a preháňali svojich kolegov v týchto magických vodách.

Na ďalší deň sa vyberáme na ostrov Wadu – domáci ho nazývajú i Picnic island. Je to najväčšia nádhera, akú som doposiaľ na svojich cestách videla. Obrovská lagúna v ktorej je po pás vody. Má rozlohu kilometer štvorcový. Nikto tu nie je, len nádherné biele plameniaky, potopený vrak a bujná vegetácia. V strede ostrova sú drevené domky a ohniská. V čase obeda nás prekvapivo domáci zavolajú na hostinu. Je to taký pohodový deň. Korály tu nie je možné pozorovať, lebo tá lagúna je obrovská. Korály začínajú vždy tam, kde konči práve plytčina, začne zráz a hlboké dno oceánu naháňa zrazu strach, keď sa k nemu dostanete. Wadu island je ďalej ako ostatné v okolí Mafushi a preto sme sem priplávali veľkou rybárskou loďou ktorú nazývajú miestni obyvatelia ako Dohny. Dohny ma jednu výhodu a dve nevýhody. Výhodou je to, že sa neprevrátite, keď sú veľké vlny a môžete sa vyvaľovať pretože má obrovský priestor. Nevýhodou je jeho minimálna rýchlosť a hrozné vrčanie motora. Ja osobne som sa netešila keď oznámili, že ma niekde prepraví práve „Dony“ :o(

Jeden deň sa nám podaril zázrak. Ibrahim totiž vybavil cez známych,aby som sa dostala na 7 hviezdičkový rezort Cocoa, kde pár mesiacov predo mnou bola i Madona. Najlacnejšia noc v tomto rezorte stála v sezóne 1300 Eur a najdrahšia 4000 Eur. Rezort mal kapacitu 60 ľudí a mal 152 členov personálu. Bola to paráda. Ale úprimne, ostala som zarazená pri myšlienke na to, ako ďaleko som od tých, ktorí si to môžu dovoliť. Keď som tam bola, mali do poslednej nohy obsadené. Ľudia zo všetkých kútov sveta. Francúzi, Kórejci, Japonci, Afričania... kadekto. Tu Vám dám svoju druhú radu. Nenechajte sa poslať niekam cestovkou bez overenia. Keď tušíte aké ceny sú na Maldives a cestovka Vás pošle niekam ako superlast minute za 1200 Eur je možné, že to bude veľmi nízka kvalita. Keď vravím nízka, nemyslím tým škaredé obliečky a nevymaľované steny. Treba si dať pozor, aby ste neskončili s výhľadom na továreň a komíny fabriky. Aby ste neostali pri hlavnom ťahu nákladných či cestovných lodí. Aby ste si nerozpárali brucho na koraloch len zato, že sa fakt musíte namočiť do vody, keď ste si už toľko zaplatili. A najhoršia story, čo sme fakt videli na vlastné oči sú vily na mori, bez prístupu na pevninu. Proste vás tam vyložia a vy nemáte na výber- len v chatke alebo v mori a ste odkázaní na ponorkovú chorobu, ktorá poničila už i tie najpevnejšie vzťahy. Pozor veľký, čo si kúpite.
Ibrahim vybavil aj originálnu rybačku. A tak sme sa jeden deň ocitli na lodi s 3 rybármi. Podarilo sami chytiť 14 rýb, z toho 12 jedlých. V mori sme videli korytnačky cca polmetra veľké. Videli sme tuleňa a dokonca i delfínov. Plávajú v tzv. currente – je to prúd silných vĺn, ktoré vlastne prúdia medzi lagúnami. Je v nich obyčajne o čosi chladnejšia voda a tento prúd vie byť i zákerný. Najmä keď používate ako plavidlo malý katamaran. Na večeru všetky ryby pripravili miestni, posadali sme si okolo ohňa. Prišli dedinčania a jedlo sa a jedlo. Pre milovníkov morských rýb naozaj pochúťka.
Jeden celý deň som strávila na Mafushi a dokonca som navštívila v rámci tohto dňa i lokálnu nemocnicu. Pri šnorchlovaní sa mi dostal do očí piesok vo väčšom množstve a tak som mala príležitosť byť ošetrená sestričkou v burke. Bola to sranda. Aj doktor aj sestra boli veľmi milí. Pacienti v čakárni prekvapení a všetci veľmi pozitívne naladení. Mafushi je zatial čisto lokálnym ostrovom, avšak sú o ňom zmienky i v Lonely Planet i na Internete, takže sa sem čoraz viac turistov nechá priviesť nejakým plavidlom. Je dosť veľký predpoklad, že sa časom modifikuje takisto do komerčného charakteru, čo sa samozrejme prejaví rýchlou zástavbou a rýchlym rastom cien. Preto, ak si ho chcete vychutnať v nekomerčnej podobe, bežte tam čím skôr.
autorka: Zora Richtárechová