
Náš výlet sme podnikli hneď po Silvestri 2009-2010 a na severnú Indiu sme si vyčlenili tri týždne.
Všetko sa začalo v Dílí, ktoré nás spočiatku šokovalo, rýchlo sme však pochopili že sa nám bude lepšie cestovať touto zázračnou krajinou, keď necháme nechuť, odpor a prekvapenia v hoteli a prispôsobíme sa tomuto „cigánskemu“ kraju. Podarilo sa nám to v priebehu troch dní. Prestali sme si všímať smrad, špinu, neustály hurhaj a začali sme si vychutnávať pestrosť farieb a kontrastov ktoré sú všade, kam sa pozriete.
Na začiatku hádam zhrniem všeobecné charakteristiky „vlastne už sa stalo v predošlej vete :o)“ Tak ich ešte trošku rozvijem. Mám za sebou kadejaké cestovania, ale cesty v Indii boli pre mňa jednoznačne najhoršie a veľakrát som sa v taxíku prichytila, že si zakrývam oči, a unikám tak pred čelnou zrážkou s vyzdobeným traktorom, či kamiónom.

Keď vravím vyzdobeným, mám na mysli vysiace hrkálky, farebné brmbolece, svietiace lampičky a sýtymi farbami vymaľované kapoty, vlečky, či disky jednotlivých vozidiel. Pravidlo číslo jedna na vozovke: predbiehaj za každú cenu. Pravidlo číslo 2: predbiehaj naozaj za každú cenu. A tak sa stalo, že sme videli na ulici zrazené dieťa, cyklistu, či motorkára a od nich rozkotúľané vedierka s ovocím, ktoré v ňom práve prepravovali. Na políčkach, ba dokonca i v domkoch sme mali možnosť vidieť vykoľajené a už zhrdzavené vlaky, o ktoré sa po ich vykoľajení nik viac nestaral.
Na uliciach sa bežne povaľovali kravské srdiečka a iné orgány, ktoré mäsiari pyšne predávali vo svojich provizórnych obchodoch. Okrem iných komodít ste si mohli nakúpiť i zuby, či jeden, a pribili by vám ho hneď a zaraz rovno na ulici. Pomedzi domy, obchodíky, trhoviská sa prechádzali kravy a prasatá, a kde tu nejeden domáci vykonával malú či veľkú potrebu. Všade sa to hmýrilo farebnými sari, ktoré zdobili spolu s množstvom šperkov i tie najchudobnejšie Indky, pomedzi ktoré sa mlelo veľa žobrákov a žobráčiek s deťmi na rukách umierajúcich od hladu. Okrem toho však mestá ukrývali i množstvo simulantov a neskutočných hereckých výkonov. Indické jedlo bolo vynikajúce a my sme si ho užívali v plnej miere.
Ale vrátim sa späť do Dílí. Ubytovali sme sa kúsok od hlavnej vlakovej stanici Nové Dílí v časti Paharganj, kde okrem nášho, bolo nespočetné množstvo lacných hotelov v cenových reláciách od 5 do 20 USD na osobu za noc. Boli sme v pravom nefalšovanom ruchu, všade reštaurácie, obchodíky, lokálne trhoviská s kopcami čerstvej zeleniny a rôznych zmesí korenín. V Dílí sme navštívili prezidenstký palác, Jaipurksý stĺp, ktorý dostalo Dílí do daru od Maharadžu z Jaiupuru.
Po kráľovskej ceste Rajpath, širokom bulvári s peknými fontánami a parčikmi po jeho stranách sme sa dostali rovno k Bráne Indie. Za najmodernejšiu časť celého Dílí určite považujú samotní domorodci Connauhht place obrovské obchodné centrum plné zaujímavých budov členitých fasád. Cestou na Červenú pevnosť sme prezreli pamiatky starého Dílí s množstvom mešít, či hindiistických alebo moslimských. Okrem toho sme sa túlali špinavými bazármi, kde sa dajú veľmi dobre zjednávať ceny a nájdete v nich naozaj čokoľvek.
Z Dílí sme sa vydali vlakom do Jaipuru. Jaipur nazývaný častokrát „Ružovým mestom“ očarí turistov svojou architektúrou a širokými ulicami, po ktorých sa prechádzajú vyzdobené ťavy so svojimi pohoničmi. Jaipur sa má čím chváliť. Leží na okrajji púšte a je východiskovým bodom na rôzne výlety do jeho okolia, či prestupnou stanicou, pre tých, ktorí sa vydávajú do Ajmeru, či do púšte k pakistanským hraniciam. V strede mesta nájdete azda najpopulárnejšiu atrakciu a to palác Havá Mahal pripomínajúci obrovský ružový úľ. Po jeho hradbách a nádvoriach sa môžete prechádzať niekoľko hodín. Jednoznačne za návštevu stojí Water palace, City palace a Opičí chrám.
Ak chcete nakupovať, rozhodne tak urobte v Jaipure. Ružové mesto má nespočetné množstvo nádherných ubytovaní a reštauráciami na streche, s vynikajúcim jedlom a za vynikajúce ceny. V každom hoteli máte možnosť si zarezervovať výlet po meste či do okolia. Je to zbytočné. Najlepšia varianta je, vyjsť na ulicu a zjednať sa so šoférom rikše, čo chcete vidieť a koľko mu za to zaplatíte. Z Jaipuru sa robia výlety do národného parku Sariska, a Ranthanbor.

Keď
Ranthanbor je považovaný za jeden z parkov, kde máte najvyššiu záruku že vzhliadnete tigra. Predstavte si, že počas dňa, v ktorom sme navštivili park i my, sa nikomu toto zviera nepodarilo uvidieť. Otázkou ostáva či je to vôbec možné, alebo si len naháňajú ochrancovia parku financie. S týmto výletom sme neboli spokojní. Ak máte niekto opačnú skúsenosť, prosím napíšte.
Vynikajúci bol ale výlet do púšte po stopách hodvábnej cesty. Nádherné havely. Moslimská architektúra a atmosféra púšte robila tento kraj výnimočným a iným od zvyšku Indie.
Z Jaipuru sme sa vybrali do Agry. Agra sa nám nepáčila, ale bola v nej samozrejme najkrajšia pamiatka Indie – preslávený Taj Mahal. Naozaj veľmi pôsobivá stavba. Rada by som vás upozornila, že aj keď v Agre nie je čo robiť na viacej ako jeden deň, poriadne si tento výlet naplánujte, pretože sa môže veľmi ľahko stať, že v deň vášho výletu na Taj Mahal, bude Taj Mahal celý deň zavretý pre uzavretú spoločnosť a vy sa do neho nijak nedostanete. Vstupné do taj Mahalu je najvyššie zo všetkých pamiatok, ale pokiaľ ho chcete vidieť, musíte zaplatiť, lebo je chránený vysokými múrmi. Tí, ktorí plánujete návštevu v zimných mesiacoch, vezmite si zo sebou hrubšie ponožky. Na posvätné miesta musíte vstupovať bez topánok. V Agre môže byť kúsok na nulou a tak by ste si bosí Taj Mahal neužili. Z Agry sa môžete vypraviť autobusom do Faterphur Sikri. Je to zážitok vyskúšať miestnu dopravu.

Z Agry sme sa presunuli do
Varanasi - najstaršieho mesta sveta a najposvätnejšieho mesta Indie.
Do Varanasi prichádzajú umrieť všetci chorí, nechávajú sa spáliť a popol z nich sa vysype do Gangy. Deti do desať rokov, tehotné ženy a všetci čo boli poštipnutí hadom sa nepália ale hádžu rovno do Gangy a tak v Gange žije neuveriteľné množstvo baktérií, ktoré by zničili našinca jedným jediným namočením. Indovia sa však vo svojej posvätnej rieke kúpu, pijú z nej a prevádzajú tak najväčšiu očistu.
Z Varanasi sme cestovali do Kalkaty. Zase vlakom. Cesta trvala 15 hodín.Vlaková stanica v Kalkate je pozoruhodným výjavom. Stovky ľudí tu žije i niekoľko rokov. Cestujúci, čo sa prepravujú z jedného kúta Indie na druhý, tu čakajú na zemi i niekoľko dní na svoj vlak. Priamo zo stanice uvidíte obrovský most Howrah Bridge, dlhý 705 metrov a vysoký skoro 100 metrov.
Ubytovali sme sa na Sudder street a naše kroky viedli do domu Matky Terezy, kde sme sa prihlásili i ako dobrovoľníci a mali sme tak šancu pomáhať pri sirotkách. Azda najpôsobivejším monumentom v Kalkate z čias britskej nadvlády je známa budova Victoria Memorial so svojím parkom a fontánou, kde každý večer o 7 môžete vidieť 45 minútové predstavenie zobrazujúce históriu Kalkaty. Ide o hru svetiel, zvukov a obrazov. V okolí tejto pamiatky nájdete nádherný park s množstvom fontán a záhrad. Nájdete tu i tancujúcu fontánu kde tak isto každý večer býva laserová show. Čo by mal každý turista v Kalkate vidieť je palác Marble. Kalkata má celkom dobre vybudované metro a takisto ako mestská doprava funguje i riečna doprava. Populárnou štvrťou je Maidan, v ktorej sa stále niečo deje. Po jej boku vedie ulica Esplenade. V Kalkate je zrejme najviac biedy z celej Indii, takže budte nato pripravení. Z Kalkaty máte dve možnosti kam smerovať ďalej váš výlet. Buď to na juh do národných parkov a najväčšej tigrej rezervácie Sundarban, alebo újdete biede a ruchu na sever do Darjelingu medzi čajové plantáže a nádherné zasnežené vrcholky Himalájí.
My sme sa rozhodli pre druhú variantu a odlietali sme z Kalkaty do Bagdogry, z ktorej sme sa presunuli taxíkom do Darjelingu. Presun trval tri hodiny. Túto trasu môžete absolvovať i jednokoľajovým vláčikom, cesta však trvá 6 hodín, a nie je pohodlná najmä vo večerných hodinách. Vláčik je otvorený a hlavne v zimných mesiacoh je v Darjelingu chladno. Darjeling je najvyššie položené indické mestečko s prevládajúcou tibetskou kultúrou. Obyvatelia sa výrazne odlišujú od Indov a neustále bojujú za samostatnosť. Keď budete v Darjelingu na viac dní, nezabudnite sa vydať na trek Singalila, skrátená trasa trvá 4 dni, ale verte že nebudete ľutovať.
autorka: Zora Richtárechová